Ion Brumariu
Keď Ion Brumariu pred šiestimi rokmi nastúpil do spoločnosti Vetropack Chişinău, jeho úlohou bolo vykladať železničné vagóny naplnené kremenným pieskom. Mal len 19 rokov a krátko predtým ukončil štúdium na zdravotníckej škole s kvalifikáciou v odbore veterinárna medicína. V tom čase si len ťažko vedel predstaviť, že sa výroba skla stane jeho profesijnou cestou. Dnes Ion vedie tím horúcej prevádzky a zodpovedá za dohľad nad kľúčovými výrobnými procesmi.
Výroba skla však bola súčasťou jeho rodinného života dávno predtým, ako sa začala jeho vlastná kariéra. Jeho mama pracovala na oddelení kvality takmer od otvorenia závodu, zatiaľ čo jeho otec zasvätil sklárskemu priemyslu 39 rokov svojho profesionálneho života. Samotný Ion nikdy neplánoval pokračovať v rodinnej tradícii, no počas pandémie ho okolnosti priviedli do závodu. O dva mesiace neskôr dostal príležitosť prejsť z vykladania vagónov na pozíciu asistenta operátora.
„Hoci tu pracovali obaja moji rodičia, o výrobe skla som nevedel takmer nič. Otec mi radil, ale bol na mňa prísnejší ako na ostatných členov tímu. Dnes môžeme žartovať, že mi odovzdal svoje povolanie, no aj tak som si musel nájsť vlastnú cestu,“ hovorí Ion.
Prvé roky v práci boli obdobím intenzívneho učenia. Ion sa učil pozorovaním skúsenejších kolegov, kládol otázky a postupne získaval hlboké znalosti výrobného procesu. Mimoriadne dôležitú úlohu v jeho rozvoji zohrala podpora ľudí, ktorí si našli čas vysvetľovať, mentorovať ho a deliť sa o svoje skúsenosti.
Približne o rok a pol neskôr sa Ion stal operátorom. Priznáva, že v tom čase sa na novú úroveň zodpovednosti necítil úplne pripravený. Nová pozícia si vyžadovala, aby si rýchlo osvojil prácu so zložitými zariadeniami, rozhodoval sa pod tlakom a každý deň sa učil niečo nové. Postupne sa však to, čo sa mu spočiatku zdalo náročné, stalo prirodzenou súčasťou jeho každodennej práce.
V priebehu rokov sa nezmenila iba Ionova pozícia. Podľa neho sa vyvíjal aj spôsob, akým ľudia vo výrobe spolupracujú. „Keď dnes vznikne problém, nejde o to, aby sme našli vinníka alebo presunuli zodpovednosť na iné oddelenie. Dôležité je pochopiť príčinu a spoločne nájsť riešenie. Diskutujeme, analyzujeme a navzájom si načúvame. Vo výrobe skla nikto nemôže vedieť všetko, a práve preto je dôležitý každý člen tímu,“ hovorí Ion.
Jeho povýšenie na pozíciu Hot End Supervisor predstavovalo ďalší významný míľnik v jeho kariére. „Nikdy som si nemyslel, že sa dostanem na túto pozíciu. Mal som obavy, ale s podporou Romana Yatsuka a Liliana Anghela som sa rozhodol túto príležitosť využiť,“ dodáva. Dnes jeho zodpovednosť ďaleko presahuje rámec jeho vlastných úloh. Dohliada na výrobné procesy, podporuje efektívne fungovanie prevádzky a vedie svoj tím, pričom zabezpečuje dôsledné dodržiavanie štandardov kvality, efektívnosti a bezpečnosti.
Profesionálny rast však Ion nevníma iba cez pracovné pozície. Rovnako dôležité je pre neho neustále rozširovanie vedomostí. Nedávno sa prihlásil na univerzitný študijný program zameraný na bezpečnosť potravín a v budúcnosti by chcel pokračovať aj v technickom vzdelávaní. Jeho zvedavosť zároveň presahuje rámec jeho každodenných výrobných povinností. Pred niekoľkými rokmi študoval IT a programovanie. Hoci kurz nedokončil, získané vedomosti využil v praxi a vytvoril malý nástroj, ktorý umožňuje vykonávať niektoré výrobné výpočty rýchlejšie, priamo z mobilného telefónu.
Keď sa Iona opýtate na jeho prístup k práci a životu, odpovedá jednoducho: „Vždy som sa chcel naučiť niečo nové. Ak vidím, že sa dá nejaký proces zjednodušiť alebo zrýchliť, chcem zistiť, ako na to. Mám jednoduchú zásadu: ak niečo neviem, naučím sa to.“
Táto zásada dobre vystihuje jeho profesionálnu cestu. Každá nová etapa ho posunula k tomu, aby sa učil, hľadal riešenia a rozširoval svoje zručnosti, a presne v tom chce pokračovať aj v budúcnosti. Do budúcnosti chce Ion pokračovať v učení a rozvoji a s podporou svojich kolegov na seba preberať ďalšie zodpovednosti.