Neviditeľná hrozba
11/2026: Mikroplasty a nanoplasty predstavujú hrozbu, ktorá zatiaľ nebola dôkladne preskúmaná. Tieto miniatúrne plastové častice ohrozujú nielen životné prostredie, ale môžu mať aj vážne dôsledky na naše zdravie. V rámci rôznych výskumných projektov sa vedci snažia pochopiť presné vplyvy týchto častíc. Napriek tomu sú doterajšie zistenia už teraz dôvodom na obavy. V každodennom živote môže výber sklenených obalov pomôcť znížiť vystavenie mikroplastom a nanoplastom.
Sú sotva viditeľné voľným okom. Napriek tomu prenikajú do nášho životného prostredia: drobné, pevné plastové častice menšie ako päť milimetrov - známe ako mikroplasty. Tieto malé plastové častice vznikajú buď rozpadom väčších plastových predmetov, alebo sa špeciálne používajú ako prísady do výrobkov, ako sú kozmetika a čistiace prostriedky. Ešte menšie častice s veľkosťou od 1 do 1 000 nanometrov sa klasifikujú ako nanoplasty.
Častice sa dostávajú do životného prostredia a nakoniec aj do našich potravín. Každý človek nevyhnutne prijíma plastové častice dýchaním, jedením a pitím, hoci presné množstvo sa značne líši. V extrémnych prípadoch môže spotreba dosiahnuť až 5 gramov plastu týždenne, hoci sa predpokladá, že priemerná spotreba je výrazne nižšia. Rozšírená prítomnosť mikroplastov v našich ekosystémoch sa v súčasnosti považuje za rastúci problém, ktorý má ekologické dôsledky a s veľkou pravdepodobnosťou aj vážne dôsledky na ľudské zdravie.
Mikroplasty pochádzajúce z obalov
V súčasnosti už niet pochýb o tom, že mikroplasty sa do potravín a nápojov dostávajú pravidelným využívaním obalových materiálov. Dochádza k tomu mechanickým pôsobením, napríklad trením a tlakom, ako aj chemickými degradačnými procesmi. Obzvlášť postihnuté sú obalové materiály, ktoré sú v priamom kontakte s horúcimi alebo mastnými potravinami, ako sú plastové fľaše, poháre a potravinové fólie. Plastové obaly používané na hotové jedlá, ktoré sa dajú ohrievať v mikrovlnnej rúre, sú tiež významným zdrojom mikroplastov a nanoplastov, nehovoriac o chemických látkach obsiahnutých v obalovom materiáli. To platí aj pre plastové nádoby označené ako vhodné do mikrovlnnej rúry.1
„Viaceré štúdie založené na konzistentných a spoľahlivých metódach merania ukazujú, že obvyklé používanie plastových obalov vedie k tvorbe mikroplastov v potravinách,“ vysvetľuje doktorka Jane Muncke, výkonná riaditeľka Food Packaging Forum. Jedným z takýchto príkladov je štúdia Columbia University v New Yorku2, v ktorej vedci skúmali minerálnu vodu v plastových fľašiach od troch rôznych značiek. Výsledky sú zarážajúce: v jednom litri vody sa zistilo 110 000 až 370 000 častíc, pričom prevažnú väčšinu tvorili polyetyléntereftaláty (PET).
Vzhľadom na rastúce obavy z možných zdravotných rizík, ktoré predstavujú mikroplasty, Európska únia a ďalšie organizácie financujú mnohé výskumné projekty vrátane piatich projektov CUSP. Cieľom týchto iniciatív je merať vystavenie obyvateľstva, skúmať toxikologické vlastnosti mikroplastov a identifikovať potenciálne účinky na zdravie. Medzi najvýznamnejšie patrí projekt CUSP „PlasticsFatE“ (Plastics Fate and Effects in the Human Body, v preklade Osud a účinky plastov v ľudskom tele), ktorý trval do 31. marca 2025 a v ktorom hrala vedúcu úlohu Univerzita v Bayreuthe. Počas štyroch rokov tím skúmal prítomnosť mikroplastov a nanoplastov v rôznych komplexných zložkách, ako sú potraviny, spotrebný tovar a príslušné environmentálne zdroje (vzduch, pitná voda, pôda); osud týchto častíc v ľudskom tele, ich prenos cez biologické bariéry a ich možné cytotoxické účinky.3
Možná stimulácia zápalových procesov, imunitných porúch a rakoviny
Niektoré štúdie naznačujú, že mikroplasty môžu v tele vyvolať poruchu imunitného systému a iné nepriaznivé účinky. Napríklad štúdia Čínskej akadémie vied ukazuje, že mikro a nanoplastové častice sa môžu vstrebávať do buniek, kde blokujú intracelulárne signálne dráhy a môžu tak narušiť imunitnú homeostázu.4 Výskum presných mechanizmov a dlhodobých následkov je však stále nedostatočný, čo bráni vyvodeniu jednoznačných záverov. Medzitým tím z Univerzity vo Viedni skúmal interakcie mikroplastov a nanoplastov a buniek rakoviny hrubého čreva. Vedci zistili, že na rozdiel od iných cudzích telies biologického pôvodu sa tieto častice nerozkladajú, a to kvôli svojmu chemickému zloženiu, ktoré telo nedokáže spracovať. Okrem toho existujú predbežné dôkazy o tom, že mikroplasty a nanoplasty zvyšujú migráciu rakovinových buniek do iných častí tela, čo môže podporovať metastázovanie nádorov. Tento efekt sa teraz bude skúmať v následnej štúdii. Štúdia potvrdila nedávne zistenia, že mikroplasty a nanoplasty ovplyvňujú správanie buniek a môžu prispievať k vývoju ochorenia, vysvetlil doktor Lukas Kenner, jeden z vedúcich výskumníkov štúdie. 5
Konečné posúdenie rizika ešte nie je možné vykonať
Na základe údajov, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, zatiaľ nie je možné vykonať jednoznačné posúdenie rizika účinkov mikroplastov a nanoplastov na človeka. Dôkladné posúdenie rizika si totiž vyžaduje hodnotenie potenciálu nebezpečenstva a komplexné informácie o úrovniach pôsobenia na človeka. Spoľahlivé údaje o oboch aspektoch však v súčasnosti chýbajú. „Vedci na tom intenzívne pracujú,“ komentuje Jane Muncke.
Podľa Muncke je jednou z hlavných výziev rôznorodosť metód merania. Vedci na celom svete používajú rôzne techniky na identifikáciu a kvantifikáciu plastových častíc, od odberu vzoriek až po analýzu a vyhodnotenie údajov. To sťažuje porovnávanie výsledkov. Náročná zostáva aj kontrola kvality. Pracovné podmienky počas odberu vzoriek a analýzy musia byť čo najmenej plastové, aby sa zabránilo kontaminácii. Pilotná štúdia uverejnená v roku 2021 naznačuje, že výskumníci môžu niekedy neúmyselne kontaminovať svoje vlastné vzorky mikročasticami - napríklad zo svojho oblečenia.6
Hoci počiatočné štúdie naznačujú potenciálne zdravotné riziká, v súčasnosti neexistujú žiadne nespochybniteľné vedecké dôkazy o priamom poškodení zdravia spôsobenom mikroplastmi. Spotrebitelia však plasty čoraz viac vnímajú ako nebezpečenstvo: podľa štúdie organizácie Greenpeace sa 80 percent ľudí obáva možných vplyvov plastov na zdravie.7
Sklenené obaly sú chemicky menej zložité
Aké alternatívy však majú spotrebitelia k dispozícii? Stojí za to preskúmať chemické zloženie obalových materiálov: „Plastové obaly sú chemicky veľmi zložité, pretože sa skladajú z rôznych druhov polymérov a prísad, ako aj z mnohých chemických kontaminantov a vedľajších produktov vznikajúcich pri reakciách,“ vysvetľuje Jane Muncke. Tieto chemikálie sa môžu časom vylúhovať a migrovať do baleného tovaru, najmä do horúcich, mastných alebo kyslých potravín. „Papierové obaly sú tiež veľmi zložité a vzhľadom na ich nedostatočné bariérové vlastnosti sú často tenko potiahnuté plastom alebo obsahujú PFAS.“
Naproti tomu sklo je málo chemicky zložité, je chemicky inertné, a preto uvoľňuje oveľa menej škodlivých látok. Z tohto dôvodu sa sklo často považuje za bezpečnejšiu alternatívu na balenie rôznych potravín.
Okrem toho sklo je bezproblémový obal na opakované použitie, čo nemusí platiť pre plasty: opakovane použiteľné plastové fľaše nielenže uvoľňujú látky obsiahnuté v plaste, ale môžu absorbovať aj čistiace prostriedky alebo iné chemické zlúčeniny, ktoré sa potom môžu pri ďalšom použití opäť uvoľniť. Okrem toho sú plastové nádoby počas čistenia vystavené teplu a mechanickému treniu, čo ďalej prispieva k uvoľňovaniu mikroplastov a nanoplastov. Naopak, zvýšené hladiny plastových častíc alebo znepokojujúcich chemických látok sa zvyčajne v sklenených fľašiach na opakované použitie nezistia.8 Štúdia vykonaná vo Francúzsku v roku 2025 skutočne zistila zvýšené hladiny mikroplastov, najmä v niektorých sklenených pivných fľašiach. Ukázala však tiež, že zdrojom kontaminácie boli plastom potiahnuté uzávery, najmä korunkové uzávery. Experimenty zamerané na zlepšenie čistenia uzáverov preukázali, že kontamináciu časticami je možné výrazne znížiť.9
Obmedzenie používania plastov
Mikroplasty a nanoplasty predstavujú komplexnú a vážnu výzvu pre životné prostredie aj ľudské zdravie. Výskum je stále v počiatočnom štádiu a mnohé otázky zostávajú nezodpovedané. Napriek tomu sa objavuje čoraz viac dôkazov, ktoré naznačujú, že obmedzenie používania plastov a výber alternatív, ako je sklo, môže mať pozitívne účinky, najmä pokiaľ ide o styk s potravinami.10 Premyslený prístup k baleniu a pokrok vo vedeckom výskume sú kľúčovými krokmi na ceste k minimalizácii vplyvu mikroplastov a ochrane nášho zdravia.
[1] Naixin Qian et.al. (2024): Rapid single-particle chemical imaging of nanoplastics by SRS microscopy. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/38190543/
[2] https://www.toek1-laforsch.uni-bayreuth.de/en/research/microplastic/index.html
[3] Microplastics role in cell migration and distribution during cancer cell division https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0045653524003564?via%3Dihub
[4] C. Gwinnett, R.Z. Miller (2021): Are we contaminating our samples? A preliminary study to investigate procedural contamination during field sampling and processing for microplastic and anthropogenic microparticles. https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0025326X21011292#! [5] Greenpeace (2024): People vs. Plastic https://www.greenpeace.org/international/publication/66181/global-plastics-treaty-survey-results/
Na miesto


