Len špička ľadovca
01/2022: Obal chráni potraviny pred škodlivými vplyvmi počas skladovania, prepravy alebo predaja. Nové štúdie však ukazujú, že výskum zdravotných rizík, ktoré sú spôsobené migrujúcimi chemickými látkami, zostal zatiaľ na veľmi základnej úrovni. Pokiaľ vôbec. Tieto riziká však môžu byť oveľa väčšie, než sa doteraz predpokladalo.
Všetci vieme, že obaly hrajú kľúčovú rolu na našom globalizovanom trhu s potravinami. A vo veľa prípadoch je obal skutočne nepostrádateľný, pretože umožňuje dlhšie uchovanie potravín a ich prepravu na veľké vzdialenosti. Rovnako tak už dlhšiu dobu vieme, že obaly môžu byť tiež významným zdrojom chemických látok, ktoré sa z nich uvoľňujú do potravín.
Účinky týchto látok – známych ako chemikálie v styku s potravinami (FCCs) – boli v poslednom polstoročí predmetom mnohých vedeckých štúdií. A dokonca existujú jasné dôkazy, že aj malé množstvo týchto chemikálií má negatívny vplyv na ľudské zdravie.
Zamerajme sa na to, ako chemikálie v styku s potravinami ovplyvňujú zdravie
Keď si vezmeme len jeden príklad – štúdia, ktorá bola nedávno publikovaná európskymi vedcami2 ukazuje, že minimálne 29 chemických látok – vrátane bisfenolov a ftalátov – používaných v mnohých typoch obalov, predstavuje významný rizikový faktor v znížení kvality mužských pohlavných buniek a má aj ďalšie negatívne efekty. Štúdia ukazuje „znepokojujúce prekročenie prípustného kombinovaného vystavenia” rôznym syntetickým chemikáliám, s ktorými ľudia prichádzajú do styku v každodennom živote z viacerých zdrojov, vrátane potravinových obalov. Ak vezmeme do úvahy len 9 chemikálií, ktoré boli odhalené v moči, „prijateľné množstvo” chemikálií vyvolávajúce obavy bolo prekročené až 17krát. U vysoko exponovaných mužov bola hodnota prekročená viac ako 100krát.
Tieto výsledky sú alarmujúce o to viac, že dramaticky negatívny trend týkajúci sa plodnosti je u mužskej populácie dokumentovaný už niekoľko desaťročí. Vedci preto vyzývajú úrady, aby jednali rýchlo a zakázali najmä bisfenol A (BPA) v materiáloch, ktoré prichádzajú do styku s potravinami.
Štúdia odhaľuje veľké medzery v znalostiach
A však toto by mohla byť len špička ľadovca, ako ukazuje ďalšia nedávno publikovaná medzinárodná štúdia, na ktorej som sama aktívne spolupracovala. Cieľom tejto práce bolo vytvoriť systematický prehľad všetkých chemických látok, ktoré boli kedy zistené v materiáloch určených pre styk s potravinami, vrátane ich obalov. Databáza migrujúcich a extrahovateľných chemikálií v styku s potravinami (FCCmigex) obsahuje informácie z 1 210 štúdií.
Výsledky sú ohromujúce. Zistili sme, že doteraz bolo zistených 2 881 chemikálií, ktoré prichádzajú do styku s potravinami (FCCs) v celkom šiestich skupinách materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami (FCMs) – vrátane plastov, papierov a lepenky, kovov, viacvrstvových kombinovaných materiálov (ako sú nápojové kartóny), skla a keramických materiálov. Najprekvapivejším zistením však je, že až doposiaľ nebolo asi 65 % týchto chemických látok známych ako látky používané v materiáloch, ktoré následne prichádzajú do styku s potravinami. Naše výsledky ukazujú, že minimálne 14 153 chemických látok sa nachádza v obaloch pre potraviny, v spracovateľských zariadeniach a skladovacích nádobách atď. (viď graf nižšie). Najznepokojivejším faktom je, že nevieme prakticky nič o spôsobe, akým mnohé z týchto látok ovplyvňujú ľudské zdravie. Nevieme ako sú škodlivé, keď ich denne prijímame s potravou v malých množstvách, ani to, či zostávajú trvalo v našom tele, alebo ako sa navzájom ovplyvňujú, keď sa uvoľňujú z obalov potravín. Táto skutočnosť ma naozaj prekvapila, pretože sme predpokladali, že úrady toto starostlivo sledujú. V skutočnosti tomu tak ale nie je a chemické látky v obaloch potravín sú z veľkej časti nekontrolované.
Ďalším pozoruhodným aspektom bolo rozdelenie FCCs naprieč rôznymi skupinami materiálov. Nie je až tak prekvapivé, že napríklad nepomerná väčšina FCCs bola monitorovaná v skupinách materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami (FCM) vyrobených z plastu, zatiaľ čo sklo a keramika mali zďaleka najmenší počet nameraných FCCs (viď graf nižšie). Súvisí to so skutočnosťou, že plasty sú syntetické látky – to znamená materiály vyrobené človekom, ktoré sa skladajú z množstva rôznych syntetických chemikálií, z ktorých niektoré sú v skutočnosti úplne neznáme. Plasty sú preto vysoko komplexné materiály. Sklo a keramika sú oproti tomu veľmi jednoduché, sú vyrobené z malého množstva surovín, takže sú veľmi dobre charakterizovateľné. V týchto materiáloch sa nevyskytujú žiadne neznáme látky. Celkovo naše výsledky zdôrazňujú naliehavú potrebu podrobnejšie preskúmať a zdokumentovať účinky FCCs. To však malo byť uskutočnené ešte pred tým, ako sa začali používať vo veľkom množstve, ako je tomu dnes. Ide však o nesmierne časovo a zdrojovo náročnú úlohu, a to dobre charakterizovateľné. V týchto materiáloch sa nevyskytujú žiadne neznáme látky. Celkovo naše výsledky zdôrazňujú naliehavú potrebu podrobnejšie preskúmať a zdokumentovať účinky FCCs. To však malo byť uskutočnené ešte pred tým, ako sa začali používať vo veľkom množstve, ako je tomu dnes. Ide však o nesmierne časovo a zdrojovo náročnú úlohu, a to
«Sklo a keramika majú zďaleka najmenší počet nameraných chemických látok určených pre styk s potravinami.»
Na miesto
