Odkaz vo fľaši z minulosti

History of glass manufacturing

Každá sklenená fľaša, ktorú otvoríme, má tradíciu siahajúcu tisícročia dozadu. Sklo je jedným z najstarších materiálov a je úzko spojené s históriou kultúry a jej technikami. Sklo sa používa v umeleckom remesle, v architektúre, pri konzervácii a balení cenných potravín. Každá sklenená fľaša predstavuje taktiež rozhodnutie o budúcnosti, lebo sklo chráni životné prostredie a šetrí naše zdroje.

7000 – 3000 rokov pred naším letopočtom

Dejiny skla nezačínajú až v Mezopotámii, kde tamojší majstri v 3. tisícročí vynašli techniku výroby skla. Sklo sa vyskytuje aj v prírode. Vytvorí sa, keď sa pri veľkom žiare roztaví kremičitý piesok a roztavená hmota sa ochladí. „Stuhnutá kvapalina“, to je sklo. Údery blesku sprevádzajú také vysoké teploty, rovnako ako sopečné erupcie alebo dopady meteoritov. Týmto spôsobom vznikajú sklenené horniny ako fulgurit, obsidián a tektit. Už v neolite (mladšej dobe kamennej), teda cca 7 000 pr. n. l., používali ľudia sklo ako nástroj. Rozpoznali vynikajúce vlastnosti sklenených hornín z prírody. Ostré rezné hrany obsidiánu sa napríklad hodili na kliny a škrabky.

1500 rokov pred naším letopočtom

Okolo roku 1 500 pr. n. l. vyrábali starí Egypťania prvé duté sklenené nádoby na masti alebo oleje. V mníchovskej zbierke egyptského umenia dnes stojí najstarší datovaný sklenený predmet: jemný kalich zo svetlomodrého skla.

© Obrázok: Staatliches Museum Ägyptischer Kunst

658 rokov pred naším letopočtom

Z knižnice asýrskeho kráľa Aššurbanipala pochádza prvý známy recept na výrobu skla v histórii: „Vezmi 60 dielov piesku, 180 dielov popola z morských rastlín a 5 dielov kriedy.“ Táto receptúra z roku 658 pr. n. l. zostáva už dva a pol tisíca rokov neprekonaná. Z kremičitého piesku, uhličitanu draselného a vápenca vznikne prírodné, nepriepustné, tvarovateľné a odolné sklo.

100 rokov pred naším letopočtom

Okolo roku 100 pr. n. l. sa v jednej sklárni na sýrskom pobreží odohráva technická revolúcia: dodnes neznámy sklár vynalieza sklársku píšťalu. Táto píšťala sa skladá z 1,20 až 1,60 m dlhej rúrky s náustkom na jednom konci. Druhým koncom naberie sklár roztavené sklo a otáča, váľa a formuje ochladzovanú hmotu a fúka dovnútra vzduch. Teraz môžu sklári vyrábať taktiež tenkostenné poháre a vyfukovať ich do najrôznejších tvarov. O sto rokov neskôr vznikajú v Rímskej ríši luxusné poháre s vypracovanými dekormi.

11. storočie

Od 11. storočia sa Benátky stávajú centrom západného sklárskeho umenia. Najmä vo výrobe a spracovaní čistého krištáľového skla dosahujú sklári, „phioleri di Murano“, neslýchané majstrovstvo a vyvíjajú v tradíciu benátskeho skla štýl filigránskeho renesančného skla.

12. storočie

Okenné sklo dokázali ojedinele vyrobiť už Egypťania, ale s princípom tzv. mesačného skla prichádza do gotických zámkov a katedrál konečne svetlo. Sklári tvarujú sklenené gule na ploché taniere a spájajú ich stredy olovom do väčších plôch.

1688

Vo francúzskom meste Saint Gobain odlievajú sklári prvýkrát roztavené sklo na stôl a spracovávajú hmotu valcom, čím dosahujú rovnomernú hrúbku. To je ideálne na výrobu zrkadiel, ktorými šľachta zdobí svoje rokokové paláce.

1867

V roku 1867 predstavuje Friedrich Siemens technickú novinku, ktorá urýchľuje industrializáciu výroby skla: nepretržite pracujúcu vaňovú pec. Tieto vane sa aj dnes skladajú z taviacej a pracovnej vane a sú vo dne aj v noci bez prerušenia v prevádzke. Toto bol míľnik pre strojovú výrobu sklenených obalov.

1903

Američan Michael J. Owens vynalieza automatický vyfukovací stroj na fľaše, majstrovský výkon inžinierskeho umenia. Tento stroj funguje na princípe nasávania a fúkania, to znamená, že sa roztavená sklenená hmota nasaje do kovovej formy a automaticky sa odstrihne. S týmto zázračným strojom je možné vyrábať 2 500 fliaš za hodinu.

1925

V roku 1925 prihlasujú inžinieri Ingle a Smith patent na stroj IS. Vyrába duté sklo metódou dvakrát fuk, ktorá sa používa dodnes. Kvapka sa vyfúkne do hrubého tvaru v kovovej predforme, potom sa otočí do druhej formy, kde sa vyfúkne do finálnej podoby.

Súčasnosť

V druhej polovici 20. storočia stúpa objem výroby skla predovšetkým vďaka zavedeniu elektronicky riadených strojov. Nové metódy pre výrobu odľahčeného skla prispievajú k ochrane životného prostredia a šetria naše zdroje energie. Sklo je neoddeliteľnou súčasťou nášho životného prostredia. Používa sa v oblastiach výskumu, komunikačných technológií, architektúry a solárnych zariadení. Sklo je ideálnym obalovým materiálom pre nápoje, potraviny a kozmetiku.